Malé Leváre
slovensko-rakúska hranica · Malé Leváre 467, 908 74 Malé Leváre, Slovensko
  • Příběh
  • Místo

Nevydarený prechod

Dostupné v: English | Česky | Slovensky

Jánovi Brichtovi komunistický režim nedovolil stať sa kňazom, svoj cieľ sa preto pokúsil dosiahnuť za hranicami Československa. Spolu so skupinou študentov i niekoľkých starších kňazov sa nadránom 8. apríla 1951 vydal zo Šaštína na pochod k neďalekým hraniciam s Rakúskom. Cestu im po celý deň znepríjemňoval vytrvalý dážď. Namáhavý pochod v rozmočenom teréne znášali obzvlášť ťažko starší kňazi. „Tí starší kňazi nám začali odpadávať. Tak sme ich dvaja a dvaja, my mladí študenti, viem, že s Jožkom Bazalom, to bol môj o niečo starší spolužiak, sme zobrali jedného pátra pod pazuchy. ,Otče, vydržte! Už sme blízo hraníc.‘“ K rieke Morave preto prišli s niekoľkohodinovým meškaním. „Keď sme prišli k hrádzi, už sa brieždilo. Nastala dilema, ísť ďalej alebo sa vrátiť?“ Hľadanie vhodného miesta prechodu hranice im sťažoval rozvodnený tok, ako aj množstvo polámaných stromov. „Bola obava, že keby sme prechádzali tým člnom, napichne sa na konce polámaného dreva, takže by vyfučal a bolo by ešte horšie. Tak my sme boli rozhodnutí, že aspoň my mladí prejdeme. Ale starí nás prosili: ,Nechodťe! My tu zahynieme, skončíme!‘ Tak súcit je súcit a život je tiež život, tak potom sme zvolili, že sa ešte vrátime.“ Cestou späť však väčšinu skupiny chytili príslušníci Pohraničnej stráže. Jána namiesto vytúženého štúdia čakali mesiace tvrdej vyšetrovacej väzby a proces, v ktorom bol odsúdený na pätnásť rokov väzenia. Veľkú časť z trestu si napokon odpracoval v baniach jáchymovského tábora.

Ján Brichta

Ján Brichta

Ján Brichta sa narodil 8. novembra 1928 v Jablonovom na Záhorí, kde vyrastal v skromných pomeroch roľníckej rodiny. Počas gymnaziálneho štúdia v Šaštíne si ho získala práca saleziánov venovaná mládeži. Po maturite sa preto rozhodol pokračovať v saleziánskom pedagogickom študentáte v Šaštíne, kde absolvoval šesť semestrov. V apríli 1950 tu Jána aj jeho spolužiakov zastihla akcia K (kláštory), ktorou sa komunistický režim pokúsil o likvidáciu mužských reholí v Československu. O niekoľko dní neskôr všetkých naložili do autobusov a odviezli do sústreďovacieho kláštora v Podolínci. Režim sa však márne snažil týchto mladých mužov, oddaných viere, priviesť na „správnu“ cestu. Koncom augusta ich prepustili domov, Ján však dostal povolávací rozkaz do PTP, do tábora Libavá neďaleko Olomouca. Vďaka priateľovi, lekárovi z Bratislavy, ktorý mu odporučil operáciu čelných dutín, získal možnosť vrátiť sa na Slovensko. Chcel emigrovať do zahraničia, ku skupine, s ktorou mal utiecť do Talianska, sa však už pripojiť nestihol. Ostal ale v kontakte s kňazmi, ktorí pripravovali ďalšie úteky, ako napr. so Štefanom Sandtnerom. Páter Sandtner mu dal niekoľko obálok s menami ľudí z celého Slovenska, ktorí mali tvoriť ďalšiu skupinu utečencov, a ktorým Ján osobne odovzdal odkazy o plánovanom odchode. Ihneď po návrate z tejto cesty sa odobral do Jablonového, aby sa pripravil na útek do zahraničia. Ján odišiel do Šaštína, kde sa stretol so skupinou študentov i niekoľkých starších kňazov, na ktorých bol vydaný zatykač. Nadránom 8. apríla 1951 sa vydali na pochod k hraniciam, postup im však sťažoval rozmočený terén, čo znášali obzvlášť ťažko starší kňazi. Samotné preplavenie rieky Moravy bolo takmer nemožné kvôli rozvodnenému toku a množstvu polámaných stromov. Rozhodli sa preto pre návrat, cestou späť však väčšinu z nich chytili príslušníci Pohraničnej stráže. Odviezli ich na Bratislavský hrad a onedlho do povestného „leopoldovského mlyna“. Tu podstúpil tri mesiace tvrdých výsluchov sprevádzané hladom a zimou. Na proces, ktorý sa konal vo februári 1952, ho „pripravovali“ už v Justičnom paláci v Bratislave. Nakoniec si vypočul ortieľ – pätnásť rokov väzenia. Po niekoľkých týždňoch v ilavskej väznici ho napokon previezli do Jáchymova na tábor „Dvanáctka“. Tu ho síce už nebili, ale musel ťažko pracovať v zdraviu škodlivých uránových baniach. V decembri Jána premiestnili na tábor Nikolaj, aj tu však musel čeliť každodennej ťažkej práci bez nároku na voľno a neznesiteľným životným podmienkam. V roku 1954 sa sťahoval opäť, tento raz na tábor Rovnosť. Medzitým podnikali jeho rodičia, ktorých uvidel až po piatich rokoch väznenia, všetky kroky, aby Jána predčasne prepustili, čo sa nakoniec podarilo v decembri 1958. V januári 1959 nastúpil do družstva v rodnej obci, kde pracoval ako kŕmič, dojič, i závozník. Na družstve bol zamestnaný až do roku 1989, popri práci však vyštudoval inžinierstvo a po roku 1990 dokonca aj teologickú fakultu. Ani jemu, ani jeho deťom nikdy nedali susedia pocítiť, že bol väzňom. Za jeho pomoc ľuďom v družstve si ho vždy vážili. Ján je aktívny aj v súčasnosti a zapája sa do činnosti občianskeho združenia Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja.

Malé Leváre

Dostupné v: English | Česky | Slovensky

Obec Malé Leváre leží v Záhorskej nížine asi 40 km severozápadne od Bratislavy a 8 km severozápadne od okresného mesta Malacky. Okolie obce sa vzhľadom na blízkosť rieky Moravy, ktorá tvorí slovensko-rakúsku hranicu, stalo pred rokom 1989 svedkom viacerých pokusov o prekročenie hranice, československá Pohraničná stráž však používala na zastavenie utečencov mnohé, často drastické metódy. V období od 25. februára 1948 do 17. novembra 1989 usmrtili príslušníci Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže na slovenskom úseku vtedajšej hranice ČSR, resp. ČSSR so sovietskou okupačnou zónou Rakúska, či s Rakúskou republikou najmenej 42 civilných osôb – streľbou, elektrickým prúdom v elektrickej drôtenej zátarase, výbuchom nástražných mín, roztrhaním služobnými psami a inými zákrokmi.

Malé Leváre

Na tomto místě

Nevydarený prechod

Nevydarený prechod

Ján Brichta
Zastavila ich rozvodnená rieka

Zastavila ich rozvodnená rieka

Anton Srholec
Paměť národa pro váš chytrý telefon
Stáhněte si zdarma! Aplikace Místa Paměti národa vzniká na základě vzpomínek pamětníků na události minulého století v rámci projektů Paměť národa a Příběhy 20. století.